Odkiaľ pochádza rastlina paclitaxel?

Odkiaľ pochádza rastlina paclitaxel?

Paclitaxel, tiež známy ako Taxol, je chemoterapeutický liek používaný na liečbu rôznych typov rakoviny. Pochádza z kôry tichomorského tisu (Taxus brevifolia) a niekoľkých ďalších príbuzných druhov tisu.

Tisovec tichomorský je vždyzelený strom pochádzajúci z oblasti severozápadného Pacifiku v Severnej Amerike, najmä v pobrežných lesoch Spojených štátov a Kanady. Rastie vo vysokohorských oblastiach, často sa vyskytuje vo vlhkom a tienenom prostredí, ako sú horské oblasti a hlboké údolia.

Objav protirakovinových vlastností paklitaxelu možno vysledovať do 60. rokov 20. storočia, keď bol zahájený program amerického Národného inštitútu pre rakovinu (NCI) na skríning prírodných produktov na potenciálne medicínske použitie. Koncom 60. a začiatkom 70. rokov 20. storočia výskumníci z USDA Forest Service zozbierali vzorky rôznych rastlín, vrátane tichomorského tisu, aby študovali ich chemické zloženie.

                                                  

V roku 1971 program NCI identifikoval paklitaxel ako sľubnú zlúčeninu s významnou cytotoxickou aktivitou proti rakovinovým bunkám. Jeho dostupnosť však bola obmedzená kvôli nedostatku tichomorských tisov a nízkej koncentrácii paklitaxelu v ich kôre.

                                                  

Zber paclitaxelu z tichomorských tisov sa ukázal ako náročný a z hľadiska životného prostredia neudržateľný. Proces zahŕňal vyrúbanie stromov a extrakciu zlúčeniny z kôry, čo viedlo k zničeniu týchto pomaly rastúcich a ekologicky dôležitých stromov.

Aby sa tieto obavy vyriešili, výskumníci začali skúmať alternatívne metódy výroby paklitaxelu. Jeden prelom nastal začiatkom 90-tych rokov, keď vedci zistili, že Taxol možno získať aj z ihličia európskeho tisu (Taxus baccata) a niektorých kultivarov, ktoré sú v porovnaní s tichomorským tisom hojnejšie a rýchlejšie rastú.

Okrem toho pokroky v biotechnológii a genetickom inžinierstve umožnili produkciu paclitaxelu prostredníctvom kultúr rastlinných buniek. Izoláciou a kultiváciou špecifických buniek z tisov boli vedci schopní produkovať paklitaxel v kontrolovaných laboratórnych podmienkach bez potreby rozsiahlej ťažby stromov.

V súčasnosti sa väčšina paklitaxelu používaného v liečebných postupoch vyrába prostredníctvom polosyntetických procesov s použitím prekurzorových zlúčenín získaných z obnoviteľných a udržateľných zdrojov, ako sú plantáže tisu alebo bunkové kultúry. Tieto metódy zabezpečujú stabilný prísun paklitaxelu pri minimalizácii vplyvu na životné prostredie a zachovávaní prirodzených biotopov tisov.

Na záver, rastlina paklitaxel, konkrétne tichomorský tis, je pôvodným zdrojom tohto cenného chemoterapeutického lieku. Avšak kvôli obavám z ochrany a technologickému pokroku je možné paclitaxel teraz získať z iných druhov tisu, ako aj prostredníctvom biotechnologických prístupov, čím sa zabezpečí jeho dostupnosť pre pacientov s rakovinou na celom svete.